Medzinárodný deň knižnice na našej školej

[vc_row][vc_column][vc_column_text]

„ Knihy, ktoré odpočívajú v policiach knižníc, nie sú ešte dokončené, akoby v rukopise, sami osebe nemajú zmysel. K tomu, aby ho získali, si potrebný ty, čitateľ. Akokoľvek sú napísané, sú v nich len pokyny, narážky, haky-baky, ktoré dostanú zmysel len vtedy, keď sa dostanú k druhému a prebudia jeho dušu. Knihu tvoria vždy dvaja: spisovateľ, ktorý ju píše, čitateľ, ktorý ju číta.“

                                                                                                                                                  (Kosztolányi Dezső)

Pri príležitosti Medzinárodného dňa knižnice sa uskutočnila v SOŠ-Szakközépiskola v Kráľovskom Chlmci beseda s poetkou Mátyás Hudák Katalin. Cieľom bolo priblížiť čitateľovi literatúru ako takú.

S poéziou autorky sme sa prvýkrát mohli stretnúť pri vydaní prvej zbierky; odvtedy vyšla druhá, Zlatý hermelín a Mátyás Hudák Katalin neustále publikuje v mnohých medzibodrožských vestníkoch.

Beseda sa konala na hodine literárnej výchovy, zúčastnili sa jej študenti 1.až 4.ročníka. Po niekoľkých minútach vysvitlo, že s poéziou sa stretávajú len na hodinách literatúry. Následne prezradili, že radi počúvajú hudbu a niektorí textári sa už dostali do učebníc. Zhudobnené básne si ľahšie nachádzajú cestu k poslucháčovi, preto si poetka so sebou priniesla básne Ady Endreho, Józsefa Attilu, Török Eleméra a Mihályi Molnár Lászlóa. Za sprievodu strún gitary si rýchlo našli cestu k študentom. Uvoľnili sa, ba stali sa aj zvedavými. Kládli otázky. Zvlášť ich zaujímalo, čo núti spisovateľa – básnika vziať pero do ruky a písať. Čo píše, o čom a kedy? Či si autorka spomína na študentské časy, či vie svoje básne naspamäť a pamätá si, kedy a pri akej príležitosti vznikli; má svojho obľúbeného autora, aký je jej názor na talentové súťaže.

Básne Mátyás Hudák Katalin sú zriedkavo blízke a pekné. Dokážu chytiť za srdce a formujú človeka. Vedia ho prijať takého, aký je. Spomienky rezonujú v každom z nás – na lásku, odovzdanosť, obetavosť. A napriek všetkému si chceme zachovať slobodu a vlastnú identitu. Táto beseda nám umožnila uvedomiť si, že poézia žije aj v mladých. Možno by bolo dobré dať jej viac príležitostí, nech sa im prihovorí a dovedie ich postupne aj ku klasike.

[/vc_column_text][/vc_column][/vc_row][vc_row][vc_column][vc_masonry_media_grid style=“lazy“ element_width=“6″ grid_id=“vc_gid:1446543143564-c9b7549a-64af-6″ include=“8670,8671,8672,8673,8674,8675,8676,8677,8678,8679,8680,8681,8682,8684,8685,8686,8687,8688,8689,8690,8691,8692,8669″][/vc_column][/vc_row]